Hermanovce nad Topľou

Dosiaľ najstaršia známa správa o Hermanovciach nad Topľou je z roku 1399 a vzťahuje sa na Zemplínsku časť obce, patriacej k panstvu Čičva. V tom čase prebiehal spor medzi šľachticmi Abovcami a šľachticmi z Rozhanoviec (de Rozgony) o územný rozsah spomínaného panstva. Zepmplínska časť na východ patrila šľachticom z Rozhanoviec a neskôr Bátoryovcom (Bathory) a ich dedičom. V písomnostiach zo 14. a 15. storočia sa vyskytuje zväčša pod maďarským názvom Hermanvagasa, v zmysle Hermanova poruba. Z toho vyplýva, že obec založil šoltýs menom Herman s roľníckymi usadlíkmi, takže ide o obec založenú na zákupnom nemeckom práve. V neskoršom období sa vyskytuje pod názvom Herman. Slovenský názov Hermanowce, Hermanowci, sa ľudovo používal od 15. storočia. V roku 1438 bol v Hermanovciach postavený kostol, ktorý bol drevený. V roku 1882 boli obe obce s rovnakým názvom zlúčené a celá obec sa stala súčasťou Šarišskej stolice. V druhej polovici 19. storočia sa tu nachádzali aj tri chudobné mlyny, v rokoch 1817-1821 tu pracovala aj manufaktúra na výrobu kameninového tovaru; V 19. storočí sa v chotári ťažila tiež železná ruda. Vlastníkmi obce boli Eduard Bujanovič, gróf František Dežefi (Dessewffy) a gróf Revicky. Na konci 19. storočia obec vlastnili Gustáv Bujanovič s rozlohou 1747 jutár, gróf Július Dessewffy s 980 jutrami a urbár obce s 280 jutrami. Šarišská časť obce niesla v 19. storočí tvary Tapli-Hermány a Taplihermány; po zlúčení sa zase menovala Tapolyhermány.